Začiatkom 60. rokov 19. storočia sa stal Martin centrom národného života
Slovákov. Mesto ale nemalo väčšiu reprezentatívnu budovu, ktorá by
celonárodnej ustanovizni Slovákov slúžila. Už na zasadnutí prvého výboru
Matice slovenskej sa jeho členovia rozhodli takú budovu postaviť. Mesto
poskytlo pozemok so starým mestským domom, ktorý bol zbúraný a súčasne
sa vyhlásila súťaž na novú budovu.
Plány na budovu Matice slovenskej predložilo osem staviteľov, z nich
vybrali projekt nitrianskeho architekta Karola Harrera. Stavbu, ktorá
patrila medzi jeho prvé projekty, realizoval v tom čase len 20-ročný
staviteľ Ján Nepomuk Bobula.
Základný kameň prvej budovy Matici slovenskej položili 6. apríla 1864 za
prítomnosti jej podpredsedu Karola Kuzmányho a členov valného
zhromaždenia. Slávnostné otvorenie dokončeného diela, výstavba ktorého
bola financovaná z celonárodnej zbierky, sa konalo 8. augusta 1865.
Budova sa nachádzala v centre Martina, hneď vedľa Memorandového
námestia, kde sa na priestranstve pod lipami pred Evanjelickým kostolom
6. až 7. júna 1861 konalo memorandové zhromaždenie slovenského národa.
Najväčšou miestnosťou bola Národná dvorana s galériou a javiskom, v
ktorej sa konali valné zhromaždenia Matice slovenskej, ale využívala sa
aj ako tanečná a divadelná sála. Do budovy sa nasťahovali tiež martinskí
ochotníci, ktorí v nej hrávali aspoň raz, niekedy aj viackrát mesačne.
Po rakúsko-uhorskom vyrovnaní v roku 1867 a následnou stupňujúcou sa
maďarizáciou v Uhorsku sa uhorské úrady pozerali na pôsobenie Matice
slovenskej s nevôľou, až došlo po 12-tich rokoch činnosti v roku 1875 k
jej zatvoreniu a zhabaniu majetku. Činnosť Matice slovenskej bola
obnovená až 1. januára 1919 po vzniku Československej republiky.
Pôvodne neskoro klasicistická budova bola začiatkom minulého storočia
dočasne upravená pre štátne inštitúcie. Od roku 1961 je vyhlásená za
národnú kultúrnu pamiatku. V súčasnosti v nej sídli Literárne múzeum
Slovenskej národnej knižnice.
Druhá budova Matice slovenskej nahradila pôvodné sídlo tejto inštitúcie,
ktoré sa odpredalo štátu. Jej základný kameň položili 13. augusta 1924.
Slávnostné otvorenie budovy, ktorá je tiež národnou kultúrnou pamiatkou
sa konalo počas matičných augustových slávností 29. augusta 1926. A
základný kameň v poradí tretej budovy Matice slovenskej položili na
Hostihore v Martine 4. augusta 1963 pri príležitosti 100. výročia
založenia Matice slovenskej, pričom výstavbu budovy ukončili v roku
1975.